Aleksy Jagla (1920–1942) sa narodil vo Wieniecu v Poľsku a za nacistického režimu bol nútený pracovať v Saalfeldene v Salzbursku na farme v Marzone. 8. januára 1942, vo veku 21 rokov, bol popravený obesením v odľahlej lesnej oblasti neďaleko Saalfeldenu. Gestapo ospravedlnilo jeho zabitie tvrdením, že mal vzťah s Johannou Blaicknerovou, „nemeckou“ slúžkou pracujúcou na tej istej farme, čo nacistická rasová ideológia odsudzovala ako „rasové znečistenie“. Ostatní poľskí nútení robotníci boli nútení sledovať popravu ako varovanie. Oficiálne záznamy neskôr zamaskovali jeho smrť ako „náhlu srdcovú smrť“.
Thomas Rieder (1911–1943) sa narodil v Saalfeldene ako syn železničiara a vyrastal s desiatimi súrodencami. Mal len málo školského vzdelania a od detstva pracoval ako poľnohospodársky robotník, mliekar, robotník v kameňolome, pomocný robotník a horský pastier. Po krátkom povolávacom konaní do vojenskej služby v roku 1940 bol prepustený kvôli zraneniu kolena, neskôr však neoznámil vojenským orgánom zmenu bydliska. Žil pod falošným menom na odľahlých horských pastvinách a bol opakovane zatknutý za krádeže a vyhýbanie sa registrácii. Nacistické súdy ho vykresľovali ako „nebezpečného recidivistu“, „antisociálneho“ a ako osobu vyhýbajúcu sa vojenskej službe. 23. júna 1943 ho Krajský súd v Salzburgu odsúdil na smrť. Žiadosť o milosť bola zamietnutá a 30. júla 1943 bol popravený v Mníchove-Stadelheime.
Tento príbeh bol preložený automaticky a môže obsahovať chyby. Zobraziť anglický text
