Uprostred noci agenti nemeckého gestapa vtrhli do viacerých domov v Tessenderlo a zatkli Frederica, Petrusa, Fransa, Alberta a Jozefa, všetkých členov odbojovej skupiny BNB. Obvinení z odbojovej činnosti a pomoci ľuďom v úkryte sú deportovaní do Nemecka a poslaní do rôznych pracovných a koncentračných táborov, z ktorých sa už nikto z nich nevráti.
Keď Petrus vstúpi do koncentračného tábora Buchenwald, nad bránou si prečíta slová „Jedem das Seine “. Čo však tento 18-ročný mladík urobil, že si zaslúžil takýto osud? Ako bicyklový mechanik občas opravuje bicykle a motocykle pre odbojárov a ľudí v úkryte, no gestapo mu nedokáže nájsť takmer žiadne ďalšie obvinenie.
Petrusovým najväčším činom odporu je odmietnutie zradiť svojich priateľov. Ani vyhrážky, ani mučenie ho nedokážu prinútiť, aby ich zradil, a jeho spolubojovníci z BNB (Belgického národného hnutia) sú mu za jeho odvahu hlboko vďační, najmä vzhľadom na jeho mladý vek.
Brutálna nútená práca sa nakoniec stala pre Petrusa neúnosnou. Keďže už nebol schopný pracovať, bol zaradený do transportu pre chorých väzňov. Nevieme presne, ako zomrel, ale pravdepodobne bol natoľko oslabený, že cestu neprežil.
Pre Petrusovu matku bolo jeho zatknutie úplným prekvapením. O jeho angažovaní v BNB nevedela vôbec nič. Po vojne ostala sama: jej manžel zomrel ešte pred vojnou a jej najstarší syn zaplatil za svoje odmietnutie vypovedať vlastným životom.
Tento príbeh bol preložený automaticky a môže obsahovať chyby. Zobraziť anglický text
