Andreas Storckel (1884-1945) žil na adrese Pleinstraat 127 a v čase vypuknutia druhej svetovej vojny bol železničiarom na dôchodku. Spolu so svojou manželkou Pauline Lefèvre a dcérou Annou sa pridal k partizánskej skupine Frontu nezávislosti č. 34.
Ako veterán a hasič z prvej svetovej vojny sa Storckel rozhodol zapojiť do odboja. Jeho dom v Pleinstraat slúžil ako veliteľské stanovište hnutia odporu. Rozširoval podzemné noviny, poskytoval úkryt významným odbojárom, ako boli François Daman a Godfried Dreesen, zúčastňoval sa na sabotážnych akciách a ukrýval muníciu. Jeho dom sa stal centrom ozbrojeného odporu proti nemeckým okupantom. Storckel bol tiež susedom Hortensie Damanovej, ktorá bola ako mladé dievča tiež aktívna v odboji.
Vo februári 1944 bol Storckel zatknutý a uväznený v pevnosti Breendonk. Dňa 8. mája 1944 bol deportovaný do koncentračného tábora Buchenwald. Tam zomrel počas nútených prác v soľnej bani 6. marca 1945, necelých šesť týždňov pred oslobodením. Mal 60 rokov a zanechal po sebe manželku, štyri deti a dve vnúčatá.
Tento príbeh bol preložený automaticky a môže obsahovať chyby. Zobraziť anglický text
