Nathan a Heintje boli veriaci Židia, ktorí vychovávali svojich šesť detí (z ktorých dve zomreli mladé) v židovských tradíciách. Nathan bol aktívnym členom židovskej komunity v Locheme, predsedal združeniu Gewre Talmoed Thora, ktoré sa zaoberalo štúdiom Biblie, zatiaľ čo Heintje v roku 1922 zbierala finančné prostriedky pre obete pogromov na Ukrajine a bola predsedníčkou Bigdei Koudesj, ktorá spravovala rituálne predmety v lochemskej synagóge. Mimo židovskej komunity sa Heintje v rokoch 1923 až 1935 angažoval v Mestskom výbore pre prevenciu záškoláctva. V apríli 1942 sa Nathan a Heintje presťahovali do Zwolle k dcére a zaťovi, ale o osem mesiacov neskôr sa museli presťahovať do Amsterdamu. Napriek ich práci pre Židovskú radu boli 25. mája 1943 deportovaní do Westerborku a potom do Sobiboru, kde ich po príchode 23. júla 1943 zabili. Ich synov Manuela a Simona Philipa postihol v ten deň rovnaký osud, zatiaľ čo syn Salomon bol zavraždený skôr v júli. Ich deti Aaltje, Alexander, Rika a Rosette prežili vojnu v úkryte.
Tento príbeh bol preložený automaticky a môže obsahovať chyby. Zobraziť anglický text
