Elisabeth Andriesseová vyrastala vo Vlissingene. Keď mala približne pätnásť rokov, jej otec sa rozhodol presťahovať do Belgicka. V Antverpách sa Elisabeth vydala za Poliaka Pinkasa Spira a manželia mali syna Jeana. Keďže Pinkas zostal v Belgicku aj po vypršaní desaťdňového povolenia na pobyt, stal sa bez štátnej príslušnosti. Vzhľadom na jej manželstvo mala Elisabeth rovnaký štatút. V dôsledku toho jej rodina nemohla prekročiť francúzske hranice. Jej rodičia a brat Lou to mohli urobiť. Cestovali ďalej do Holandskej východnej Indie a nakoniec skončili v japonských táboroch. Elisabeth, Pinkas a ich syn sa vrátili do Antverp a žili na Herculusstraat 1 v Bercheme. Na jeseň 1941 sa im podarilo tajne dostať do slobodnej zóny vo Francúzsku. Ani tam však Židia neboli v bezpečí. Vyvinuli maximálne úsilie, aby pokračovali v úteku.
Pinkasovi sa podarilo prejsť cez Pyreneje do Španielska. Elisabeth a Jean sa dostanú do rúk nečestnej siete pašerákov. Chytia ich pri prvom pokuse o útek, ale za veľké úplatky ich prepustia. Druhý pokus sa im stane osudným: sú zatknutí a prevezení do Drancy. Odtiaľ odchádzajú 76. transportom do vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau, kde ich okamžite zabijú. Elisabeth má 36 rokov a Jean 6. Ingrid Vander Vekenová napísala strhujúcu knihu "Verloren" (Stratená) o tragických vojnových zážitkoch Elisabeth Andriesseovej a jej rodiny. (Pelckmans, ISBN 978 94 6434 161 4).
Tento príbeh bol preložený automaticky a môže obsahovať chyby. Zobraziť anglický text
